Farma pod Gaštankou v Modre

0
8526

Farma pod Gaštankou pri Modre je miesto, kde sme zvieratká nielen uvideli, ale ich aj nakŕmili a pohladkali. Našli sme tu krásnu prírodu, záhradu s bylinkami, zvieratká vo výbehoch, občerstvili sa dobrou domácou stravou a zajazdili si na koni.

Skôr než sme na farmu prišli, zopakovali sme si krátkou rozprávkou, aké domáce zvieratká poznáme 🙂

Kurzívom sú označené komunikácie medzi maminou a detmi počas čítania rozprávky

ROZPRÁVKA DO AUTA

Kde bolo, tam bolo, v jednom malebnom modrianskom chotári, neďaleko mestečka Modra, stála, a do krásy rástla jedna rozprávková farma.

Žila tu ovčia rodinka. Mama ovečka sa o svoje detičky príkladne starala. „Viete ako sa volá bábätko ovečky? Pýta sa rozprávačka mamina. „Áno vieme – je to jahniatko.“ A kto vie ako voláme ich otecka?  – neskončila s otázkami zvedavá mamina. “ Áno vieme – volá sa baran a jeho rohy sú stočené do tvaru rožteka.“

Na svojej večernej prechádzke na čistinku stretla susednú rodinku kozičiek. Mama koza, ich z diaľky nespoznala a preto zamékala známu básničku: „Ja som koza rohatá, do pol boka odratá, cupi-lupi nohami prekolem vás rohami!“ Na to jej otec baran odpovedal: „A ja som veľký baran a mám rohy tvrdé ako balvan!“. Obe rodinky sa tomu zasmiali a spoločný piknik sa mohol začať. Maminky našli najlepšiu čistinku s čerstvou trávičkou a oteckovia zatiaľ držali stráž aby ich nikto nerušil. „Kto vie ako sa volá otecko malých kozliatok? “ Prerušila otázkou rozprávku mamina. „Áno, vieme – je to capko!“

Vtom tento capko začul niečo hlučné za ohradou pri ceste. Znelo to asi takto: „Kroch, kroch, kroch…“  Niekto sa ku nim pomalinky ale hlučne približoval. „Viete kto to bol? Jasné, boli to ich ďalší susedia – prasiatka.“ Prasiatka slušne pozdravili obe rodinky a odišli oddychovať do neďalekej kaluže vody, ktorá tu ostala po včerajšom veľkom daždi.

Malé kozičky a jahniatka šantili na lúčke, keď v tom šuchy-šuchy , hopi-hopi, bolo počuť spoza kríčka. Plaché jahniatka vyskočili od strachu a utekali k rodičom. Bude to veľká líška? Alebo nebodaj zlý vlk? Ale nie! Však to sú len malé zajačiky, ktoré sa prišli pozrieť na večernú párty na lúčke. Zašuchotali dlhými uškami – a potom hop SEM – hop TAM a už ich opäť nebolo. To už z diaľky bolo počuť cengotanie konských kopýtok.  Zvedavé koníky sa tiež prišli pozrieť na veselicu pod mesiačikom. Malé žriebätká sa pridali ku kozliatkam a jahniatkam a spolu si tam poskakovali v kruhu. Čas utekal veľmi rýchlo a preto si vôbec neuvedomili, že už svitá. Pripomenul im to až pán kohút, ktorý ako každé ráno zakikiríkal na pozdrav novému dňu.  Všetky zvieratká sa vrátili do svojich domčekov a ešte aspoň na chvíľku si zdriemli, pretože vedeli, že už onedlho príde pán farmár s výdatnými raňajkami.

Na konci rozprávky sa pýta mamina svojich dvoch dcér: „Páčili sa vám zvieratká v rozprávke?  Všetky ich o chvíľku uvidíme a ak budete chcieť, môžeme ich aj ako naozajstní farmári nakŕmiť. Ale pozor, pri zvieratkách nebeháme ani nekričíme. Však už aj z rozprávky viete aké sú plaché, preto si ešte raz radšej zopakujme čo na farme uvidíme a už budeme tam!“

Ovečka-baranček-jahniatka, kozička – capko – kozliatka, koníky a ich žriebätká, prasa-prasnica-prasiatka, sliepočka-kohút-kuriatka a ešte malé zajačiky.

SPOZNÁVANIE ZVIERAT A JAZDA NA KONI

Žijeme vo veľkom meste, kde sa nám veľmi páči, ale prináša to aj určité nevýhody. Náš kontakt so zvieratami je obmedzený na obrázky v knižkách či návštevu ZOO. Malé farmy sú preto ideálnym miestom na oddych a „iné“ spoznávanie sveta okolo nás.

Dievčatá boli na farme zo začiatku zdržanlivejšie, ale postupne sa so zvieratami skamarátili a deň si užili naplno. Vstup na farmu spríjemňovala vôňa bylín z neďalekej záhradky. Hneď na úvod sme otestovali voľné hojdačky a priľahlé aktivity. Chlpatej ovečke sme zaplietli vrkoč, vyliezli na drevenú kozu a zazvonili na jej železnom zvonci.

Naše poznávanie pokračovalo pri zvieratkách. V neďalekom domčeku sme kúpili vhodné krmivo a zoznamovanie sa mohlo začať. Vstúpili sme do ohrady k ovečkám a barančekom, spoznali sme rozdiel medzi kozičkami a capmi, presvedčili sa, že prasiatka sa tešia z každého jedla a pozorovali túliacich sa zajačikov.  Po dobrom haluškovom obede a utvrdení sa, že koníky sa nám páčia, sme si kúpili žetóny a čakala na nás jazda, ktorá sa stala hlavným zážitkom tohto dňa.

Poobedie sme strávili spoločnými aktivitami, ktoré farma ponúka:

  • chytali sme ryby v „rybníku“. (aby nedošlo k nedorozumeniu, išlo o umelé rybky v pripravenej nádrži s vodou)
  • pobehali si pri futbale na trávniku neďaleko koníkov
  • hrali sme šachy s obrovskými figúrkami
  • a ako správni remeselníci sme vyskúšali vyhladiť kameň na ručne poháňanej brúske

 

Nachádza sa tu aj priestor, v ktorom sa deti spolu s animátorkami učia rôznym ručným aktivitám – avšak toto sme my už nestihli.

Farma pod Gaštankou v Modre je menšia, ale veľmi príjemne zorganizovaná. Mimoriadne vhodná je najmä pre najmenších návštevníkov, ktorí sa veľa nenachodia a ostane im dostatok sily na zoznamovanie sa so zvieratami (kočíky nechajte určite v aute).

Život na tejto farme prináša neustále novinky a víkendové akcie, ktoré môžete sledovať na ich FB stránke alebo na www.podgastankou.sk

My sme tu určite neboli poslednýkrát a spomienky na tento krásny areál sme zaznamenali v krátkom videu, ktoré uvidíte kliknutím na hlavný obrázok alebo kliknutím na slovo TU.

Ďakujeme za krásne zážitky a DOVIDENIA!

LEAVE A REPLY