Výlet na Duklu s deťmi – rozhľadňa, pamätník a bunkre

0
4018

Prázdniny na východe sme si spestrili výletom na Duklu. Nápad to bol neobvyklý, ale s babkou, učiteľkou dejepisu „vo výslužbe“, nakoniec veľmi zaujímavý a poučný. Vzhľadom na vek detí (3r, 7r) sme si vybrali len tri miesta – jedno vysoko nad zemou, druhé pietne a tretie, z pohľadu detí najzaujímavejšie, sa nachádzalo tesne pod zemou.

VYHLIADKOVA VEŽA V PRIESTORE DUKLIANSKEHO PRIESMYKU

Spoznávanie časti našej minulosti za začalo na vyhliadkovej veži nad Duklianskym priesmykom.  Parkovisko je priamo pod vežou, od ktorého nás po pár krokoch ako prvý zaujal sovietsky mínomet a  oproti nemu socha Lipová ratolesť, ktorá je symbolom slovanskej vzájomnosti.

Interiér vstupu zdobia tri umelecké diela. Na prvom z nich je matka, ktorá ďakuje sovietskemu vojakovi a zároveň sa mu spovedá „žaluje“ z krívd a útrap, ktoré zažila. Súsošie má preto názov Žalujem. Ide o poctu sovietskym vojakom, ktorých počas Karpatsko – duklianskej operácie zahynulo najviac.  Podobnej téme sa venuje aj hneď vedľajšie  dielo s názvom Vítanie osloboditeľov, kde slovenské dievča víta kytičkou kvetov prichádzajúcich vojakov. Poslednou sochou je československý vojak v postoji „k pocte zbraň“.

V priestore vstupnej haly sme ďalej išli okolo unikátneho lietadla Avia B-33, ktoré je jedným z troch zachovaných exemplároch vôbec.

Posledná časť prízemia je venovaná expozícii vojnových nálezov, doplnená o dobové fotografie zobrazujúce nielen samotné boje ale aj zložitý život civilného obyvateľstva.

Prehliadka ďalej pokračovala do hornej kopule veže, kam sme sa vyviezli výťahom. Naskytol sa nám pohľad, ktorý smeroval od pohraničného Slovensko – poľského priestoru až po neďaleké slovenské dedinky, kde sa na jeseň roku 1944 odohrávali tie najťažšie a najkrvavejšie boje. Nechýba tu ani plán úderu a situačné mapy s informáciami o presunoch jednotlivých vojsk. Pre ostrejší pohľad bez okien sme si zišli po 27 schodoch nižšie na terasu veže.

Karpatsko-duklianska operácia mala trvať 5 dní, avšak kvôli nedostatku času a zlému plánovaniu tu prebiehala od 8.septembra do 28. októbra 1944 a vyhasli tu životy niekoľko desiatok tisíc vojakov. Na pamiatku padlým z 1. Československého armádneho zboru bol postavený pamätník, ktorý sa nachádza poniže asi 15 min. pešou prechádzkou cez les. My sme sa tam však presunuli autom a zaparkovali na neďalekom parkovisku.

PAMÄTNÍK 1. ČS. ARMÁDNEHO ZBORU

Už z diaľky sme obdivovali jeho tvar, ktorý nie je náhodný. Znázorňuje štít/prielom, ktorý sa podaril uderiť sovietskym a československým vojskám do línie nemeckej obrany. V popredí je umiestnená bronzová socha československého vojaka v plnej poľnej výstroji s prilbou a puškou. Stojí tam v pozore, v postoji k pocte zbraň, čím vzdáva česť padlým bojovníkom. Oproti nemu je cintorín s 565 pochovanými vojakmi 1. čs. armádneho zboru.  Okolo areálu je Aleja hrdinov s 15timi bustami vojenských hrdinov vrátane busty armádneho generála Ludvíka Svobodu. Mnohí ho zatracujú, iní zase uctievajú ako hrdinu. V neďalekom Svidníku som sa však stretla len s pozitívnymi reakciami na jeho osobu. „… bol milý človek, ktorý aj v čase svojho najvyššieho prezidentského postu sa vedel pristaviť a s kýmkoľvek porozprávať, či pomôcť“.

ZEMĽANKY – vojenské BUNKRE

Pri obci Vyšný Komárnik sme ako posledné navštívili zrekonštruované bunkre štábu 3. Československej brigády nazývané aj zemľanky. Ide o podzemné úkryty s úzkymi vchodmi pre vojakov, ktoré sa zachovali na svojich pôvodných miestach. Nachádzajú sa v lese Mativka asi 6 min. od cesty, kde sme na krajnici zaparkovali auto. Vzhľadom na blízku dostupnosť a upravenú lesnú cestičku ich návštevu bez problémov zvládnu aj malé detičky.

Spomienka na najväčšiu vojenskú operáciu na našom území by mala ostať v pamätiach a prezentovať sa ďalej mladším generáciám. Celý tento článok je skôr opisom videného, než popisom historických faktov. A v podobnom duchu, vzhľadom na nízky vek detí, sa niesla aj prázdninová prehliadka tohto úseku slovenských dejín.  Prezentácia minulosti na našom výlete bola založená viac na vysvetleniach ako napríklad: čo je zobrazené na vojnovom súsoší, čo je to busta a prečo ju sem osadili, prečo boli vojaci tak veľmi oblečení, prečo vznikali bunkre v lese a v neposlednom rade aj základná informácia, že vojna v minulosti naozaj na Slovensku prebiehala a vojaci v nej boli reálni ľudia, ktorým my ďakujeme za našu slobodu.

Čo presne sme na našom výlete videli a zažili si môžete pozrieť kliknutím na úvodné video alebo na slovo TU.

Základné údaje:

Vyhliadková veža na Dukle je otvorená od 1.5 do 15.10. okrem pondelkov, od  9:00 do 17:00 hod. s posledným vstupom o 16:30 hod. Parkovanie pred vežou je zdarma. Bližšie informácie najdete na www.vhu.sk

Pamatník 1. československej armády na Dukle je voľne prístupný počas celého roka. Parkovisko v blízkosti pamätníka prevádzkuje súkromná firma, poplatok za parkovanie je 1Euro/auto.

Vojenské bunkre – zemľanky sú voľne dostupné počas celého roka. Parkuje sa krajnici na neďalekej ceste. Miesto je vyznačené tabuľkou (označenie je pekne viditeľné aj v našom videu).

LEAVE A REPLY